Maťo Batkovič má už druhú sezónu na starosti vedenie družstva Mladšej prípravky a spolu so Šimonom Bučkom vytvorili skvelý organizačno – trénersky tandem. Počas sezóny dokázali naši najmenší s výraznou a neoceniteľnou podporou rodičov a fanúšikov, vytvoriť jednu veľkú florbalovú rodinu a v turnajovej časti regionálnej súťaže ovládli až 6 turnajov. Čerešnička na torte nasledovala na záverečnom turnaji v Trenčíne, kde čierno – biela rodina ATU na čele práve s Maťom, jeho manželkou Peťou, Šimonom Bučkom a s podporou rodičov, vytvorili deťom priam domáce prostredie. Spolu s oduševnenými výkonmi malých bojovníkov dokráčali až na samotný vrchol a dvihli nad hlavy majstrovskú trofej. Celosezónna a dlhodobá práca priniesla zaslúžené ovocie.
Priebeh sezóny a pohľad na všetky kľúčové okamihy vedúce k vrcholu sezóny, nám v ďalšom zo série hodnotiacich rozhovorov, priblíži Maťo Batkovič, človek s veľkým srdcom a odhodlaním odovzdať zo seba vždy len to najlepšie. Veď posúďte sami.
Pred dvoma rokmi si sa začal venovať vedeniu družstva mladšej prípravky a po minuloročnom 10. mieste na záverečnom turnaji, prišiel tento rok vytúžený a zaslúžený triumf. Opíš nám zo svojho uhla pohľadu cestu od jednotlivých turnajov v regionálnej súťaži až po vrchol sezóny v Trenčíne. Ktoré momenty alebo faktory by si vyzdvihol a boli kľúčové pri jednotlivých spoločných úspechoch?
Tím, Tím a ešte raz tím. Florbal je kolektívny šport a to znamená, že nezáleží na jednotlivcovi, alebo na dvoch dobrých hráčoch, ale na celom tíme. Takto sme to so Šimonom Bučkom celý čas počas dvoch rokov robili. Tak to má byť, tí skúsenejší potiahnu tých slabších a odovzdajú im to, čo sa oni naučili od starších. Stále sme sa snažili im vysvetliť, že aj keď niekto nedal gól, tak to nevadí, sme vo všetkom spolu pri výhre, ale hlavne aj pri prehre. Stále spolu, takto sme spolu nažívali aj počas turnajov aj mimo ligy SZFB a podarilo sa. Myslím, že sa nám so Šimonom podarilo to, čo sme chceli, aby boli kamaráti a spoločne dosiahli radosť zo športu, ktorý im dáva aj iné hodnoty ako len vyhrať zápas. Teraz ešte nemôžeme čakať, že si to budú uvedomovať, ešte sú malí a potrebujú sa zabávať a robiť to čo ich baví. My im len môžeme ukázať aj takúto možnosť, to je naša úloha. Ako sa rozhodnú ďalej fungovať je na nich, my ich môžeme len usmerniť. Ale ak mám byť úprimný, to zlato po dvoch rokoch som si naozaj užil, konečne som mal fotky, kde sa usmievam, veľmi som bol na našich chlapcov hrdý. Počas hymny, keď sme tam stáli som sa cítil veľmi dobre, neopísateľný pocit, neskutočné.
A potom tá radosť s deťmi a všetko čo nasledovalo, jednoducho paráda, toto je šport, treba si užiť každý úspech.
“Tím, Tím a ešte raz tím. Florbal je kolektívny šport a to znamená, že nezáleží na jednotlivcovi, alebo na dvoch dobrých hráčoch, ale na celom tíme.”
Nasledujúca sezóna bude pre teba už 3. v úlohe vedúceho družstva MP. Zdá sa, že si sa danej úlohy zhostil s veľkým odhodlaním, nasadením a elánom. Čo ťa na danej úlohe najviac motivuje a baví?
Ja po každom našom zápase, dni kedy sme hrali, som ešte ďalší týždeň čerpal pozitívnu energiu z detí a celého dňa. To ma baví, keď vidím, že sú nadšení a pýtajú sa kedy zase hráme. Keď mi povedia aj to, čo nepovedia rodičom, ale počas zápasu a v šatni sa to pýtajú a rozprávajú. Jednoducho niekedy mám pocit, že mi dávajú viac ako ja im. Asi najviac som to pocítil minulý rok v Brne, kedy nám pár ľudí povedalo, že máme slušných chlapcov a dlho nevideli takých poslušných chlapcov a taký disciplinovaný tím. To hovorí za všetko a veľmi dobre sa to počúvalo, pretože tie deti sú naša vizitka, vizitka našej práce. Šport nie je len vyhrať zápas, ale aj sa správať tak, aby sme robili len to najlepšie meno klubu FaBK ATU Košice. Moje krédo je, čím lepší a úspešnejší športovec, tým pokornejší a skromnejší človek to má byť, pretože vie, že za úspechom stojí veľa sebaovládania, odopierania a driny.
“Moje krédo je, čím lepší a úspešnejší športovec, tým pokornejší a skromnejší človek to má byť, pretože vie, že za úspechom stojí veľa sebaovládania, odopierania a driny.”
Plánuješ zostať pri MP a venovať sa najmenším nádejam aj v budúcej sezóne?
Mali sme stretnutie trénerov, kde sme si povedali a naplánovali, kto bude koho trénovať, ako to na koniec bude, to nebudem teraz hovoriť, je dôležité ako to celé rozhodneme. Ja osobne sa chcem ďalej tomu venovať. Ak bude záujem klubu a rodičov tak budem veľmi rád. Ale chcem sa aj ja posúvať ďalej a pokračovať v začatej práci s kolektívom s ktorým som začal. To je cesta, ktorá môže dosiahnuť veľký úspech, posúvať sa s kolektívom vyššie a pracovať spoločne na našich cieľoch. A samozrejme už teraz mám plán kde, kedy a s kým na turnaje po sezóne. Či sa to podarí je druhá vec, ale ja stále plánujem a vymýšľam čo ďalej a ako to ešte zlepšiť.
V kategórii MP hrá aj tvoj syn Oliver a manželka Peťa je rovnako neoddeliteľnou súčasťou tímu. Bez vášho odhodlania a nasadenia, by mladé talenty nemohli neustále napredovať. Boli chvíle, keď ste si povedali, že nevládzete alebo že potrebujete poriadnu pauzu?
Niekoľkokrát, ale potom zase bolo niečo, čo bolo potrebné zorganizovať, pomôcť, urobiť niečo viac, aby tie deti mali zase niečo viac a mohli sa rozvíjať. Takže stále si hovoríme, tento víkend žiaden florbal, ale dá sa to? Keď potom hrajú doma naši Muži a deti už dva dni pred tým hlásia, že tam chcú ísť? A hlavne v tomto som trochu „chorý“ pretože ak už do niečoho idem, tak to musí byť zorganizované na 120% a stále mať rezervný plán ak by niečo nevyšlo. Takže sa niekedy hecujeme aj sami. A to len vďaka energii, ktorú nám dávajú deti.
“…ak už do niečoho idem, tak to musí byť zorganizované na 120% a stále mať rezervný plán ak by niečo nevyšlo.”
Maťov syn Oliver ako kapitán Mladšej prípravky dvihol spolu s chlapcami nad hlavú majstrovskú trofej.
…a konečne usmiaty Maťo. 🙂
Čim je podľa teba odlišné vedenie tímu najmladšej kategórie od starších kategórií?
Je to úplne iné. Treba zvoliť absolútne iný prístup. Pri tých starších mám väčší strach, pretože už oni sami vedia niekedy viac ako ja. Potom je potrebné vedieť ich počúvať a nie ísť tvrdohlavo proti múru. Pri tých deťoch je niekedy, teda podľa mňa, ľahšie ich motivovať, predsa len sú to deti a keď si získate ich dôveru, urobia pre vás všetko a ja pre nich. Ale zase tí starší sú už inde a aj tie naše rozhovory majú iný charakter. Nedá sa to porovnať, ale ani nechcem. Som vďačný, že som mohol byť aj pri starších. To všetko sú skúsenosti, za ktoré som naozaj vďačný a priznám sa, že niekoľko krát som ťažil pri starších zo skúseností od detí a naopak, u detí som ťažil zo skúseností od starších.
Výhry a počet gólov zrejme nie sú pri najmenších športovcoch základným meritom úspechu. Čo je pre teba najpodstatnejšie a s čím so po zápase ako vedúci skutočne spokojný?
Pred každým zápasom a turnajom mám jeden cieľ, odovzdať rodičom zdravé deti bez úrazu a spokojné z hry. To je to s čím do toho stále idem a je mi jedno či majú 5 alebo 15 rokov, to je to najdôležitejšie. Keď sa k tomu ešte zadarí a dosiahneme aj športový úspech tak potom to celé chutí oveľa lepšie a užívam si to. Hlavne tú náladu vo vlaku a tie vtipy od chlapcov a plány do budúcna, ktoré majú, dobre sa to od nich počúva a priznám sa, teší ma to. Je to také málo dobra čo viete pre nich urobiť.
A úplne najspokojnejší som, keď po zápase prídu za mnou a podajú mi ruku, pozdravia sa. To je na nezaplatenie, pretože viem, že som im niečo odovzdal a oni si to vážia. Že sme v tom boli spolu.
Jedna veľká florbalová rodina. 🙂
V ATU hráva aj tvoj druhý syn Šimon a celá rodina doslova žije florbalom. Ako vidíš florbalovú budúcnosť oboch synov?
To by som nechal na trénerov, ktorí ich trénujú. Ja im každému jednému dôverujem. Nikdy som za nikým nebol, aby hrali tam alebo inde, myslím o kategóriu inde. Nikdy som nebol za nikým, aby som im niečo vybavoval. Stále im vravím, makaj na sebe a výsledok príde. Práve naopak, som na nich oveľa prísnejší, práve preto, aby nikto nemohol povedať, že sú niekde protekčne, to by som nikdy nedopustil. My ako rodičia im len môžeme dať ešte niečo naviac, ako dostávajú na tréningoch. Kompenzačné cvičenia, gymnastika, tábor…. a hlavne povzbudiť keď sa nedarí. Florbal je krásny šport, ale škola je prvoradá. Takže snažíme sa im vytvoriť podmienky, aby mali čas aj na šport. Ako to využijú a popasujú sa s tým je už na nich. Ja a Petra ich budeme podporovať, ale nie nútiť. Nepotrebujem si nič kompenzovať z detstva. Som spokojný a hrdý na nich, že to chcú robiť a je to vidno, že ich to aj naozaj baví. Ak bude zdravie a chuť tak si myslím, že budú hrať ešte dlho. My im prajeme veľa úspechov, ale to ukáže čas. Nemám krištáľovú guľu, neviem predpovedať budúcnosť.
Šimon je v klube rovnako od malička. Stihol sa stať už aj juniorským majstrom SR. #97
Počas uplynulej sezóny si pomáhal organizovať aj turnaje pre prípravku, kde si všetci do sýtosti zahrali a dostali aj zaslúženú odmenu. Okrem toho, sme prvýkrát v histórii klubu, začali organizovať prestávkový program na zápasoch PLAY OFF Mužskej Extraligy, kde si proti sebe zahrali aj tvoji zverenci a akcia zožala veľký úspech. Plánuješ v spolupráci s klubom podobné akcie a vylepšenia aj v ďalšej sezóne?
Tých plánov je veľa. A s p. Dudovičom sme už druhý krát zorganizovali aj Vianočný turnaj, kde naozaj všetci hrali a zabávali sa. Bolo to iné, ale mne sa to veľmi páči. V tomto chcem pokračovať, pretože si myslíme, že je to výborná akcia. Spolu s p. Dudovičom som už bol dvakrát aj pri organizovaní Cassovia Games, áno aj v tomto chceme pokračovať. Čo bude uvidíme, ale určite nebudeme poľavovať, naopak, stále máme plány čo ešte viac urobiť. Ako tento rok, propagácia florbalu v Auparku a podobné akcie.
Exhibičný duel prípravky počas PLAY OFF zápasu mužov mal skutočne parádny úspech u detí aj u divákov. 🙂
Všetko prebehlo hladko hlavne vďaka Maťovej kvalitnej organizácii.
Ešte otázka na budúcnosť Maťa Batkoviča v ATU a očakávania od nadchádzajúcej sezóny najmä z pohľadu prípravky.
Ešte raz, ak bude záujem o moju pomoc, rád pomôžem. Baví ma to a ak môžem prispieť k tomu, aby to šlo stále lepšie tak to urobím, pretože chcem. Mám aj plány s prípravkou, ale to nebudem prezrádzať, v prvom rade musíme mať spoločný cieľ s p. Dudovičom, nie je to o mne, ale o klube a to čo chceme budovať.
Ja mám svoj cieľ a verím, že sa to podarí.
Aj my veríme, že sa všetky plány a ciele podarí Maťovi a celému tímu pretaviť v realitu a spoločne ako jeden celok, dokážeme naďalej napredovať a vytvárať deťom tie najlepšie možné podmienky pre ich ďalší rozvoj. Pretože deti a celá mládež sú našou budúcnosťou a nádejou, že nám z nich vyrastú nie len špičkoví športovci, ale najmä sebavedomí a zároveň slušní a pokorní ľudia, reprezentujúci hodnoty tímovosti a spolupatričnosti. Pretože rodina a tím, to nie sú len prázdne slová, ale hodnoty, ktoré si v našom klube vážime najviac. SPOLU SME ATU Košice.
ATU Košice – jedna veľká, florbalová rodina.
Autor: Pavol Popovec
FOTO: Lucia Olekšáková a archív Maťa Batkoviča
