Novým trénerom A-tímu sa dnešným dňom stal Michal Kročko. Dlhoročný hráč ATU strieda svoju hráčsku pozíciu za trénerskú a o novej výzve a samotných cieľoch sme sa s novým kormidelníkom mužov v krátkosti porozprávali.
Čo ťa priviedlo k florbalu a aké boli tvoje začiatky v tomto športe?
Moje začiatky s florbalom začali na dnešnú dobu dosť neskoro. V siedmom ročníku na základnej škole, keď som ešte súťažne plával, som raz po tréningu videl chalanov ako sa vyberajú na Trebišovskú do telocvične s hokejkami. Nasledujúci deň som sa opýtal môjho trénera, či o tom niečo vie, a povedal, že je to nový krúžok v škole, ktorý začína po našom tréningu plávania. Povedal mi, že ak chcem, môžem si priniesť veci na prezlečenie a pripojiť sa, hokejku mi požičia. Takto som už o týždeň trénoval s chalanmi z GT12. Asi po dvoch mesiacoch, keď som už mal svoju prvú hokejku, ma môj spolužiak oslovil, či nechcem chodiť s ním na tréningy, kde je viac detí, a tak sa začala moja kariéra v ATU Košice.
Ako budeš zvládať balansovať svoj osobný život s náročným trénerským remeslom?
Popravde, s mojou manželkou sme to preberali viackrát. Ak vezmem do úvahy, čo všetko ma čaká v súvislosti s trénerskou pozíciou oproti tej hráčskej, ako sú rozbory videozáznamov, príprava tréningovej jednotky či zostavy – tieto veci som si pre seba robil stále. Teraz na to budem mať priestor a presadiť veci, ktoré by tímu vedeli pomôcť napredovať nielen ako spoluhráč, ale aj ako tréner.
Kedy ťa vedenie klubu ATU Košice prvýkrát oslovilo s myšlienkou stať sa trénerom A tímu?
Táto myšlienka prišla z mojej strany už minulú sezónu. Oficiálne som sa stretol s pánom Dudovičom približne pred mesiacom, keď sme sa o tom prvýkrát vážnejšie porozprávali.
Čo považuješ za svoje doteraz najväčšie trénerské úspechy?
S trénovaním mám už dosť skúseností a ani ako hráč som často nebol ticho a snažil sa veci posúvať tým správnym smerom. Za najväčší úspech považujem výhru v JEX, kde som sa celú sezónu podieľal na vedení chalanov a všetko sme vyšperkovali vo finále proti Žiline. Nesmiem opomenúť aj Eduarda Tótha, ktorý mi s tým vtedy pomáhal. Ak si mám spomenúť na moment, ktorý ma zahrial pri duši, bolo to počas rozhovoru s Ronaldom Gašparíkom počas mojej reprezentačnej účasti. Raz mi povedal, že vtedy, keď bol mladší, nechápal, čo som od neho chcel (keď bol ešte dorastenec, ale zároveň hráč JEX), no teraz to berie úplne inak a tak nejako na jeho spôsob mi poďakoval. Takéto spätné, takpovediac uznanie aj po rokoch vie človeka nabudiť, hlavne keď teraz na neho môžem s hrdosťou pozerať, ako sa mu darí na palubovkách.
Aké sú najdôležitejšie lekcie, ktoré si sa naučil počas svojej kariéry a ako ich plánuješ aplikovať pri trénovaní A tímu?
Drina vždy vyhrá nad talentom. Hráči, ktorí si prešli mojím vedením, si určite pamätajú, že som nikdy nedal na talentovaných mladíkov, ktorí neurobili všetko pre spoločný cieľ. To je môj smer, ktorý nikdy nezmením a ktorým budem viesť aj mužov. Ak sa úspech nedostaví dnes, príde zajtra, budúci týždeň alebo ďalšiu sezónu, ak pre to všetci obetujú všetko. Stačí tvrdo pracovať ďalej a čakať. Taktiež tréningom sa zlepšujete vo všetkom, čo robíte, hlavne ak to robíte vedome. Jasné, že sme amatéri a nemám dosah nad životosprávou hráčov alebo ich dochádzkou, ak sú pracovne vyťažení, no viem zmeniť všetko, čo sa deje na tréningu. Takže žiadna prihrávka, žiadna strela ani návrat do obrany či podpora útoku nie sú zbytočné, pretože človek si vytvára návyky na tréningu a potom mu situácie počas zápasu prídu pod tlakom jednoduchšie, a potom majú priestor aj na to, aby sa ukázala genialita jednotlivca.
Aké sú tvoje plány v novej pozícii trénera A tímu?
Morálka. To bude hlavné slovo, ktoré sa bude so mnou tiahnuť, pokiaľ ma odtiaľ niekto nevyhodí. Ako som už spomenul, prístup každého jednotlivca zlepšuje celkovú šancu uspieť ako tím. Žiadne rozdiely medzi hráčmi, každý začne s čistým papierom a všetci budú musieť splniť podmienky, ktoré stanovíme v tíme. Čo príde potom, to sa uvidí, no ak si niekto myslí, že sa hneď začne vyhrávať, tak asi nevie, že premeny trvajú dlhšie a na dobré sa oplatí počkať. Ja si nestanovujem cieľ na budúcu sezónu. Pozerám sa oveľa ďalej a ide mi o celkovú značku ATU Košice.
Ako plánuješ motivovať a inšpirovať hráčov, aby dosiahli svoje maximálne schopnosti?
“Mojou úlohou bude dosiahnuť, aby každý pochopil, že nemožné je možné” – to je motto, ktoré mám veľmi rád a tým sa budem riadiť. Kto by pred tromi rokmi povedal, že Tatran vyhrá Champions Cup, a kto by pred piatimi rokmi povedal, že Lido vyhrá ligu? To všetko neboli náhody, ale postupné kroky, ktoré viedli k úspechu. Lido ukázalo všetkým tímom zrkadlo o tom, ako sa nemožné stalo možným. Veľmi sa mi to minulý rok z ich strany páčilo a viem presne, čo tomu obetovali a ako sa z roka na rok posúvali. Takže vytvoriť podmienky, aby som hráčov nemusel naháňať po hale, aby tvrdo pracovali, ale aby si medzi sebou a hlavne mne ukazovali, že chcú mať mentalitu šampiónov a vyhrávať, posúvať sa, a nakoniec tam len budem stáť a užívať si, ako sa tým športom bavia natoľko, že je super z ich hry zúfalý.
Ako vnímaš súčasnú konkurenciu v lige a ako sa pripravuješ na zápasy proti najsilnejším súperom?
Neviem, či mám začať najviac klišé vetou na túto otázku: “Liga sa za posledné roky posunula.” Je to pravda, to nebudem popierať. No ako už bolo veľakrát spomínané, najväčší skok medzi slovenskou ligou a top 4 je v kondičnej príprave a kvalite na hokejkách. Znova spomeniem Lido, ktoré minulý rok vyšperkovalo hráčov po kondičnej a taktickej stránke. Do toho zapadli dve strelecké esá a bolo vymaľované. Určite sa teším na zápasy a dúfam, že hlavne uvidíme kvalitu a postupne sa zlepšujúce mužstvá. Lebo ak rastie jeden tím, rastú ostatné a takto rastieme spolu. Kvalitu sa nedá poprieť, ale zároveň nevidím mantinely toho, čo sa na Slovensku ešte dá dosiahnuť. Nechám to na posúdenie súperom a každému fanúšikovi na tribúnach, kam budú smerovať kroky tímu ATU Košice. SPOLU SME ATU.