Dlhoročný kapitán Slovenskej reprezentácie sa po deviatich sezónach v zahraničí vracia do klubu, kde florbalovo vyrástol. V rozhovore prezradil dôvod jeho návratu, či svoj rekord v počte reprezentačných štartov ešte navýši a taktiež aj ako sa teší na atmosféru domácich zápasov.
Ahoj Lukáš, v 19 rokoch si opúšťal ATU ako “mlaďas“ v zahraničí si pôsobil 9 sezón ,okúsil si Českú extraligu, pôsobil si taktiež vo Švédsku, ako prvý Slovák si si zahral v superfinále. Ako by si zhodnotil svoju zahraničnú cestu ?
Ahojte ATUčkári, teším sa, že som späť doma. Rád by som ATUčku vrátil aspoň časť z toho, kde som sa vďaka nemu dostal a čo som všetko zažil s florbalom, akých ľudí som spoznal. Zahraničná cesta je na veľmi dlhú debatu…Vítkovice, Fínsko, Švédsko, repre a asi by to ani nikoho nezaujímalo. Všetko porozprávam raz synovi, keď sa ma spýta.
Za Vítkovice si odohral celkovo 234 zápasov v ktorých si si pripísal 185 bodov (82+103) za takúto bilanciu by sa nehanbili ani hráči v NHL. Ktorý moment z tohto pôsobenia ti najviac utkvel v pamäti ?
Paradoxne si perfektne pamätám situácie, kedy som mohol rozhodnúť Superfinále a netrafil som, či nevyriešil situáciu správne. Trikrát sme vyhrali, trikrát prehrali. Napríklad tie body boli stále mimo moje vnímanie. Keď sa vyhrávalo, už som to hral na defenzívnejšieho centra. Napríklad minulý rok som mal najlepšie + / – na 1 zápas vo Vítkach, čo nie zlé, keďže tam hrajú úžasní hráči. Rád by som bol užitočný pre ATU, užíval si hru s dobrými ľuďmi okolo a vyhrával.
S akými ambíciami vstupuješ do sezóny ?Čo bude pre teba najväčšou výzvou ?
Úprimne neviem presne, čo ma môže čakať v extralige na Slovensku. Odišiel som, keď som mal 18 rokov s plačom v očiach zo semifinále s Hurikánom, kamarát Adam Kalčok nás vychytal. Takže si užívam mladých na tréningoch v ATU, ako my starší tomu dáme charizmu a atmosféru, ako bude chodiť rodinka, Anička, či syn Sebik na zápasy, ako pôjdeme spokojní po vyhranom zápase na večeru aj s pánom Dudovičom, ako budú ľudia na tribúne tlieskať, keď zahráme dobre a ako prenesieme ten ATUčkársky talent z Jedlíkovej na veľké ihrisko a budem spolu vyhrávať.
Po posledných majstrovstvách sveta, ktoré sa konali v Prahe si oznámil , že práve tie najbližsie budú tvoje posledné. Počas tohto týždňa však Majstrovstvá sveta presunuli na budúci rok. Plánuješ zabojovať o tieto majstrovstvá alebo ukončíš reprezentačnú karieru, podobne ako vo Švédsku Mattias Samuelsson ?
Je to veľká otázka aj pre mňa. Prišiel som do repre v 17tich ako náhradník, hrali sme ešte C kategóriu v Španielsku a nevedeli sa odtiaľ dostať. Teraz sme sa chceli sa dostať na 5. miesto, vyhrali sme v Poprade s Nórmi 5:1, čo je obrovský skok. Povedal som aj chalanom v šatni, že pre mňa to budú posledné MS, že tak to cítim. Teraz, keď sa to odložilo tak neviem, ako to bude. Čas ukáže.
Ako sa tešíš na atmosféru domácich zápasov ?
Teším sa veľmi, už som to spomínal vyššie. Budeme hrať aktívne, urobíme vietor. Talentu máme v šatni neúrekom, musíme ťahať za jeden povraz a myslím, že budeme baviť ľudí v Košiciach na tribúne.
foto: IFF WFC – Vladimír Hodač
